1.
Zase len vo svojej izbe čupím,
tíško všetko znášam, nervy pomaličky ruším,
pred večerou rodičov mi zase chytá starý hisák,
s takým správaním vraj zo mňa bude socka, žobrák,
že čo si počnem, keď v škole nenávidím dejak,
čo urobím, keď večerami nesedím nad matikou,
robia len cirkus, byt napĺňa sa zbytočnou panikou.
Ja nejsem figurína, čo s ňou budú kývať stále,
neurobím čo chcú oni, neurobím, aj keď mama plače.
Ja prežité mám čo-to, viem už čo mám od života čakať,
nebudem na riti sedieť, nebudem nad chybami plakať,
nebudem sa drviť v škole to, čo dajú mi len na papieri,
budem makať na tom, čo mám rada, čo publikum ocení mi.
Refrén:
Mám na to, pochopte to konečne už všetci,
že nepotrebujem tie prázdne slová a bezduché reči.
Mám na to, aby žila som si vlastný život tak ako chcem,
predmet Života už ovládam, ľahký nie je, šak ja to viem.
Mám na to, aby hrdí na mňa boli doma, vonku všetci blízki,
Vysoko sa môžme dostať aj my, čo sme v škole nízki.
Ja netúžim žiť obyčajný nudný stereotyp,
nie som jednoduchý každodenný väčšinový typ,
netúžim mať krásne fáro, domček veľký poschodový,
netúžim mať jednoduchý život ružovučký, malinový.
Chcem dokopať svoju osobu sama do konečného cieľa,
každý vraví, nemáš na nič, no už teraz mám toho veľmi veľa,
mám rodičov, mám rozum, jedného dobrého priateľa,
kto teraz sundáva ma bude toho veľmi veľa ešte ľutovať,
pochopí, že aj ten, čo nemá prachy, dobré známky vie tvrdo bojovať,
že prejde svoju dlhú cestu konečnú no kľukatú,
bude ocenený viac než oni - diplomom, čo potrebuje k životu.
Refrén:
Mám na to, pochopte to konečne už všetci,
že nepotrebujem tie prázdne slová a bezduché reči.
Mám na to, aby žila som si vlastný život tak ako chcem,
predmet Života už ovládam, ľahký nie je, šak ja to viem.
Mám na to, aby hrdí na mňa boli doma, vonku všetci blízki,
Vysoko sa môžeme dostať aj my, čo sme v škole nízki.
Späť