1.
Jedna, dva tri, je to skúška mikrofónu,
zatým môžem sa dať do svojho monológu,
je tu na to aby zdvihla vaše lenivé zadky,
aby ste sa uvoľnili a nad hlavu zdvihli ruky,
veľmi rýchlo dostane sa do všetkých uší,
pod pódiom vidím ľudí hudobných duší,
príznaky sú viditeľné, preto sa nám zrodila,
aby prázdne ticho na život nám zmenila.
Teraz duniaca hudba zaplní nám sálu,
chcem vidieť každú skákajúcu hlavu,
teraz je na mne spôsobiť potešenie davu,
aj keď za to nedostanem žiadne love ani slávu.
Hudbu mám na každom kroku, doma v aute aj v robote,
keď zaznejú mi tóny v ušiach nedá sa stáť na jednom mieste,
nedá sa stáť na jednom mieste pokyvkávať s nohou v rytme,
prvá cesta zapnúť combo, druhá ruka ide po gitare,
prsty skáču po hmatníku, striedajú sa po akorde,
hlas mám väčší, ozýva sa v mojom čiernom mikrofóne.
Žijem hudbou, dostáva sa do mozgu a do žíl rýchlo,
srdce v tvare noty by do rytmu hudby stále bilo,
vyber si aj ty svoj žáner, podľa toho akú vieru vyznávaš,
nehraj sa na rapera abo punkera, keď vieš, že na to proste nemáš,
hudbu musíš milovať ako svoju polovičku vedľa seba,
hudba musí ostať stále kúskom teba.
Rapera z teba neurobí žiadna čiapka, laborginni,
punkera zas čierne tričko, čierne džíny.
Milujem hudbu ako milujem aj svoju polku,
nikdy ma neopustí, proste milujem tú krásku,
čo by bolo, keby hudba nebola ja fakt neviem,
jak bez lásky, tak bez nej žiť ja nechcem,
je v nej šťastie, smútok, je kľudná aj šialená,
hudba pre mňa proste strašne veľa znamená,
vyjadruje pocity a vracia ma do spomienok,
neraz sa mi niečo také dačo stalo.
Milujem hudbu, stojí u mňa v prvom rade,
musím ju mať so sebou, počúvam ju stále všade,
tvorím ju a zabávam ňou stovky mladých,
po každom koncerte teší ma každý unavený výdych.
Pri hudbe len treba veriť, treba makať nevzdávať sa,
to, čo skladám roky, raz v plnej miere odplatí sa,
ak chceš s milovanou hudbou úspech učiniť,
netreba len dúfať, v prázdnych rečiach žiť,
treba sa postaviť pred publikum a začať sa činiť.
Späť