1.
Furt sa skrývaš za tou trápnou maskou,
pomaly a isto stávaš sa len veľkou troskou,
pcháš sa vždy a všade do ich riti,
keď vidíš, že život pred očami isto prepadá ti.
Teba nikto nenaučil pobiť sa so životom,
veď keď malý si bol, veril si len rodičom a peniazom,
vidíš, že všetko ťažko buduje sa, ešte ťažšie ustráži sa,
hlavne ak nemáš nikoho a vraj kamarát má ťa ťažko v paži.
Ten, čo trepal do hlavy pomôžem ti vždy keď treba,
keď treba, tak on iné problémy má, naporúdzi pomoc nemá.
Stojí pri tebe len kým dobre sa máš, si prachmi nadziganý,
keď vytratí sa všetko z vrecák, zrazu už si nevítaný,
nájde si človeka, čo v lepšej pozícii od teba je,
až kým jeho nevycucá, neokradne, neojebe.
Refrén:
Načo to je, načo sú ti kamaráti,
keď to, čo dáš sa aj tak k tebe nenavráti,
načo to je, načo veríš všetkému čo usmieva sa,
keď úsmev trvá, len kým "kamoš" dobre má sa.
Načo to je, načo musíš ligať sprosté drísty,
uvedom sa, je to pravda, si si istý?
Tak povedz, povedz či teraz dobre ti je,
keď tvoj "kamoš" teraz len z teba schuti rehoce sa, smeje,
že ojebal ďalšieho čo naletí na kraviny,
čo teraz troskou je a vie, že z jeho hlúposti, viny.
Teraz nerev, postav sa na vlastné nohy,
využi čo vieš, ukáž svetu svoje vlohy,
neľutuj sa, nikto na to nenaletí,
neľutuj sa, lebo vysmejú ťa vlastné deti.
Spoľahni teraz už len na seba sa,
spoznaj, čo to je, keď život usmieva sa,
vykašli sa na tých, čo ti vravia oddaj sa mi,
nechci zas byť dokopaný vlastnými chybami.
Refrén:
Načo to je, načo sú ti kamaráti,
keď to, čo dáš sa aj tak k tebe nenavráti,
Načo to je, načo veríš všetkému čo usmieva sa,
keď úsmev trvá, len kým "kamoš" dobre má sa.
Načo to je, načo musíš ligať sprosté drísty,
uvedom sa, je to pravda, si si istý?
Späť