1.
Bez úsmevu kráčam napred nepeknému dňu,
preklínam a ďakujem piatku dnešnému.
Ukázal sa v pravom svetle, bez pretvárky, faloše,
ukázal - ak príde na rad, nič už nezmôžem.
Bez úsmevu vykročím a dookola hľadím,
sivý deň je, nešťastný na trinásteho v piatok atmosféru vsadím.
Trinásteho nenávidím, nenávidím piatok,
povera nám hovorí, že nešťastie má sviatok.
Ja nebola som poverčivá, dnešný deň ma naučil,
verila som, spoliehala, piatok ma však poučil.
Nenávidím tento piatok, milujem ho zároveň,
otvoril mi oči zrazu, bolelo to, ďakujem.
Trinásteho dostala som od života facku,
že nedostanem pod nos so želaním tácku,
že to čo dám sa málokedy prinavráti späť,
že keď dôverujem, to využijú bez zmýšľania hneď,
že keď sľúbila som dodržím to veď,
že aj ja som jej, ako ona mne, môj stred.
Trinásteho nenávidím, nenávidím piatok,
povera nám hovorí, že nešťastie má sviatok.
Ja nebola som poverčivá, dnešný deň ma naučil,
verila som, spoliehala, piatok ma však poučil.
Nenávidím tento piatok, milujem ho zároveň,
otvoril mi oči zrazu, bolelo to, ďakujem.
Späť