1.
Denno-denne každý týždeň každý mesiac do roka,
zopár otázok mi padá neustále do oka,
máme tu tisíce otázok na tú istú tému,
strašne málo odpovedí dávaš sebe samému,
že prečo niekto denno-denne zarába si milióny,
prečo matka pošle svoje dieťa "choď a žobri",
ja pýtam sa či im smrdí robota,
prečo netrápi ich tento údel života,
veď zmysel nášho života je tvrdosť, krutosť, driny,
prečo stále dúfam, nepochopíš, že ľudia budú iní.
Máme tu tisíce otázok na tú istú tému,
strašne málo otázok dávaš sebe samému,
prečo tí, čo milujeme pomaly nám umierajú,
prečo tí, čo radi máme na nás časom zabúdajú,
prečo mladí nechcú diplom, prečo berú radšej drogu,
prečo z pomsty zabíjajú, keď aj tak vedia, že skončia v lochu,
prečo niekto plytvá ťažko jedlom,
prečo mnohé deti stále trpia hladom,
prečo my čo oči máme nevidíme kolo seba,
prečo nevidiaci človek vidí až tak strašne veľa.
Máme tu tisíce otázok na tú istú tému,
strašne málo otázok dávaš sebe samému,
prečo radšej motáš v bráne marianku,
prečo leješ do seba vždy tú pálenku,
prečo ideš v piatok slopať,
prečo treba slabých kopať,
každých pätnásť dní nám zomrie dáky mladý,
keď po pálenke do auta si sadne ťažko sťatý.
Máme tu tisíce otázok na tú istú tému,
strašne málo otázok dávaš sebe samému,
prečo nie sme schopní vlastného výberu,
presvedčenie nám tí akože lepší zoberú,
radšej netreba sa pýtať, je to zbytočné,
klamať v dnešnej dobe je predsa výnosné.
Späť