1.
Bola by to lož, keby som ja teraz povedala,
že na tú chvíľu som ja nikdy nemyslela,
že zajtra, o mesiac možno o pár rokov príde čas,
kedy už len vložením môjho CD budeš počuť môj hlas,
že moje myšlienky ti zopakujem, pekne krásne v rytme,
že milovať ťa budem, až kým ako stará studňa úplne nevyschnem.
Spomeň si na mňa, keď vietor silno zafúka,
spomeň si na mňa, keď pre mňa zvony zazvonia,
pozri sa na mňa, venuj mi úsmev, chyť mi moje ruky,
pozri sa na mňa, venuj mi úsmev, kým nezavriem oči,
spomeň si na mňa, spomeň ako som ťa ľúbila,
spomeň si na mňa, ako ma bolí, že som už odišla.
Už dávno bolo, keď mi spomínali, že vážiť slová mám,
lebo raz ich niekto zopakuje, keď tu všetko zanechám,
spomienka moja ostane, v srdci, v mysli na papieri,
sľubujem, že vrátim sa, keď večer kľakneš ku posteli.
Jednoduchý človek, to každý vraví o mne,
teraz, keď na kameň, zopár slov mi ryje,
pod meno slová, čísla, jednoduché, milé vety,
osemdesiatosem prišla, nezostala na vekov veky.
Spomeň si teraz, keď žijem už len v spomienkach,
spomeň si, teraz, keď už zhasnuté sú svetlá v mojich izbách,
spomeň si teraz, keď už len ja ťa vidím, strážim tvoje sny,
spomeň si, že aj keď tu nie som, milovať ťa budem naveky.
Späť